Saturday, June 15, 2024

Koe Tala 'o Ngingini Ofolanga´

Koe Tala 'o Ngingini Ofolanga´

Koe talanoa eni ki he faimeʻalava fakahisitōlia 'ae māʻuli ko Atipau´, toʻa ko Filihia´, moe kaivai ko Afeafe 'o Mo'unga'one´.
Ko Nginingini Ofolanga´ koe tama ia ko Taufaʻahau Tupou I, naʻa´ ne fekumi ki he tauʻataina´ pea ne foaki ʻofa maʻa e kakai ʻoe ʻotu Tonga´.
'Oku lahi e ngaahi talanoa kia Nginingini Ofolanga´ pea 'oku nau ki'i kehekehe pe, ka koe okooko eni mei he fakamatala 'a Tevita Disney Tapa ʻo Nukuʻalofa, Folaha pea mo Moʻungaʻone pea 'oku fakamāfana mo mālie makehe. Ko ia 'oku 'oatu e fakamālō mavahe kia Tevita Disney Tapa 'i he'ene loto lelei ke ngāue 'aki heni 'ene fakamatala´.
Neu lele atu ki he faikava putu ‘ae kāinga Mo'unga'one pea u fakalea atu ki he mātu’a´ ... ‘oku te fanongo pe he ngaahi tala ‘oe kau to’a moe kakai ʻiloa ‘o Ha'apai´ hangē ko Saulala mo Haveapava ‘o Uiha´, ko Moatunu mo Telekihi ‘o Ha'afeva´, ko Si’ūlua 'o Lofanga´, ko Liemalohi ‘o Koulo´, ko Kaifoto ‘o Felemea´, ko 'Akuila ‘o Nomuka´ ... ka na’e 'i ai nai ha taha ‘a Moʻungaʻone?
Ne tafoki mai e tu'unga mātu'a Moʻungaʻone´ ni mo 'enau tali´ ... ka ne 'ikai ‘a Atipau, Afeafe mo Filihia 'o Mo'ungaone´, 'e 'ikai ha Nginingini Ofolanga.
Ko ʻenau talanoa´ leva eni ...
Koe Ma'afu ko Maluotaufa´ ko hono 'ofefine ko Hoamofaleono, koe fa'ē ia 'a Tupou 1. Ka ko Tupouto’a tamai 'a Tupou 1, na'e fa'ē ia kia 'Ulukilupetea koe mokopuna ‘o Malupō. Ko ia ne tupu mo nofo lata pe ‘a Tupouto’a 'i he famili 'o 'ene fa’e´ 'i Ha'apai.
Koe taimi eni ne lolotonga feitama ai ‘a Hoamofaleono kia Tupoto'a´ pea ne nofo pe ʻa Hoamofaleono he famili 'o 'ene tamai´ ‘i Kahoua, ʻi Tongatapu, ‘i he Ha'a Havea´, koe fanga fototehina ia 'o Ma'afu´. Pea ne tu'itu'ia kovi 'a Hoamofaleono pea koe taha 'ene faka'amu´ lolotonga 'ene feitama´ ke ne inu mai ha toto’i tangata. Na'e fakalanga hoha'a e tu'itu'ia ʻae ta'ahine´ ki Ha'a Havea, pea koe fale'i 'ae kau taula tēvolo´ koe tama ʻi manava 'a Hoamofaleono koe tupu'i tēvolo. Ko ia ne nau lototaha ai koe fāele’i mai pe valevale´ pea tamate’i he vave taha´.
Ne fai pe 'o a'u atu e ongoongo ʻoe teuaki fakapō´ ni ki Ha'apai kia Malupō ('ae teuteu tamate’i hono mokopuna´) pea pehe kia Tupouto'a ('ae teuteu tamate’i hono foha´). Koe hiva mahina eni ‘o Hoamofaleono´. Na'e ʻave e fekau 'a Malupō kia Kavamoʻunga‘one ke na fetaulaki ki he 'one'one ‘oe Taulanga Tatū pea ne fononga atu ai ʻo fakatangi kia Kavamoʻungaʻone ... ʻae mā'uli ko Atipau´, 'ae kaivai ko Afeafe´, 'ae takitau ko Filihia´ ... ka ʻikai ha feinga kia Hoamofaleono ʻi Kahoua ʻe mole moʻui siʻota mokopuna´. Ne ʻiloa ai pe fanga ko ia´ ʻo aʻu ki he ʻaho´ ni koe fanga ko Fetāngihi he ʻOneʻone´.
... seuke …na’e taha pe foki ʻae neesi moe kaivai 'i Ha'apai´… hehee … koe tahakaeafe´ ia ...
Tuai e kemo e fakaheka ki vaka 'ae kāinga Mo'unga'one´ ko honau kalia ʻiloa koe Kali-o-Bau´ pea nau tukufolau atu ai ki Kahoua.
Ne ʻalungamālie fononga´. Ne hangē ha faʻahikehe´ asiasi 'a Filihia he uhouhonga 'o Ha'a Havea. Ne 'ikai hano taimi kuo fakaheka 'a Hoamofaleono ki vaka pea ko 'enau liu mai ko ia koe foe pasika 'a Afeafe ki 'Uiha kia Malupō.
Kae pango he na'e tō tāufa pea nau hikifua leva ‘o taumu'a ki ha ki'i motu pe ne ofi atu. Lolotonga ia´ kuo si'i loloa 'a Hoamofaleono mo tokoto fakatafa pe koe matangia kovi honau vaka´. Ne nau ui ai pe ki'i motu´ ni ko Fakatafa.
Koe malu hifo pe matangi´ kuo failā Afeafe kae hoko atu e fononga´. Koe houhou pe 'ae tahi´ moe lua pe ta'ahine´ 'i he'ene tokakovi´. Fe'unga ia´ mo 'enau fakalaka atu he ki'i motu 'e taha, pea nau ui ai pe motu ko ia´ ko Luangahu.
Ne fai atu 'o nau aʻu ki ha motu ia 'e taha pea nau hifo ai ki 'uta ke mālōlō e ta'ahine. Koe 'aho ‘e ua nai ʻenau mālōlō he motu´ ni. Pea koe lolotonga 'enau mohe´ kuo ofongi atu ʻe Atipau kuo kamata langalanga mai e ta'ahine´. Ko ia ne nau ui ai e motu´ ni ko Ofolanga koe kamata langā ia 'a Hoamofaleono´.
Ne toe failā leva 'a Afeafe ʻo nau fe'ungatonu atu mo ha motu ia ʻe taha moe lua pe 'ae ta'ahine´, pea nau ui ai pe motu ko ia´ ko Luahoko.
Faifai pe kuo nau tūʻuta atu ki he fanga 'o Tongoleleka´ ko 'enau tau pouli atu ia pea nau hifo´ atu pe kuo fā'ele ‘a Hoamofaleono he mā'uli ko Atipau´ koe kiʻi tamasi'i tangata. Ne vaivaia fau e ta'ahine´ pea ui atu 'e Atipau ke 'omi ha fo'i niu ke namoa 'aki e tamasi'i´. Koe tali mai´ 'oku hala, koe fo'i nginingini pe ʻoku lī he loto liu ʻoe Kali o Bau´ koe toe mei Ofolanga. Ui atu ʻa Atipau 'omi ia. Ko ia ne ui ai pe feituʻu ko ia´ ko Niu Ui pea ui ai pe 'e Atipau e tamasi'i´ ko Nginingini Ofolanga ki he foʻi niu ngini ne toe mei Ofolanga´. Ko ʻenau tui ia 'i ono'aho´ ka 'i ai ha fā'ele po'uli pea pau ke fakahingoa kimu'a pea ma’a e 'aho´. Ne tanu ai pe fonua 'o Nginigini Ofolanga´ he fu'u 'Ovava he feituʻu´ ni. Ko hono fonua ena ʻa Niu'ui ʻoku tu'u ai e Falemahaki 'o Ha'apai he ngaahi 'aho´ ni´.
Ne toki fakaa'u atu leva e fononga´ mei ai kia Malupo mo Tupouto'a kuo mā'ui'ui lelei 'a Hoamofaleono mo 'ene kiʻi tama ko Nginingini Ofolanga´.
Ne faka'osi mai leva e tu'unga mātu'a Moʻungaʻone´ ni ...
Koe 'aho pe 'oku tau fakakaukau ai ki Mo'unga'one´ ... seuke ... pea tau manatu leva kia Kavamo'unga'one mo hono kāinga´ ... 'a Filihia mo 'ene to’a takitau poto´ ... 'a Afeafe mo 'ene 'ulivaka poto´ ... 'a Atipau mo 'ene faka'uto'uta mā'uli poto´ ... pea moe kalia 'ulingaholo koe Kali-o-Bau´ ... pea nonga leva ai hotau loto fielahi´ … he koe kai ia 'a Mo'unga'one´.
... he koe tala ‘o Vava'u´ oku pehe´ ... ko 'ene lava pe ‘a 'Ulukalala´ koe lava ia ‘a Vavau´ .... ka ko Ha'apai´ ... koe kakato pe 'ae 'Otu Ha'apai´ koe lava ia 'a Ha'apai´ ...
... pea koe 'otu Ha'apai´ ia ... 'a Taufatofua (Kotu) ... 'a Fanualofanga (Lofanga) ... pea mo Kavamo'unga'one (Mo'unga'one) ...
... koe Tolu’i Tupe ia ‘oe 'Otu Ha'apai´.
.... tangane Moʻungaʻone ...

Thursday, March 28, 2024

Isaiah 50:4

Mooni pe 'a e palofita ko Aisea 

Koe Tama Ako ia 'oku poto 
'Oku ikai ko ene poto 'ana ko 'ene ako 
Ha 'apiako pe 'Univesiti 
'Oku 'ikai ko 'ene poto 'ana 
Koe lahi ene mata'itohi 

Ko 'Ene poto 'ana 
He 'oku fafangu 'i he pongipongi kotoa pe 
'Io 'oku ue'i hono telinga ke fanongo
Hange ha Tama Ako 
'Oku oange kiate ia 'e 'Atonai Sihova 
'A e 'elelo hange ha Tama ako 
Kene 'ilo 'a e ngaahi lea 
Ke tokoni 'aki 'a e ongosia. 

Kapau ke fiema'u e poto 
Poto'i lea 
Poto'i fanongo  
Fakakaukau poto 
Laka poto 

Uhu he pongipongi 
Lau ho folofola 
Hange ha Tama Ako 
Pea ke fakaongo 
Hange ha Tama Ako 
Kae fai 'e 'Atonai Sihova ho ako 

‭ ‘AISEA 50:4 
Ko ‘Ātonai Sihova kuo ne ‘omi kiate ‘au ‘a e ‘elelo ‘o e tama ako, ke u ‘ilo ‘a e ngaahi lea ke tokoni ‘aki ‘a e ongosia; ‘oku ne fafangu au ‘i he pongipongi kotoa pē, ‘oku ne ue‘i hoku telinga ke fanongo hangē ha tama ako.

By: Melelei Niumeitolu-Vao

Monday, August 31, 2020

HA'AFEVA TALA KI KOTU KUO MO MĀLIE FAKAMOTU

HA'AFEVA TALA KI KOTU KUO MO MĀLIE FAKAMOTU.

Koe taha eni he lea 'oku hangē 'oku lumoluma'i ai e ongo motu ni hangē kuo fakahā koe ongo motu iiki mo 'ena to'onga fakamotu si'í ka koe Lea iA 'oku totonu ke laukau ai e tamaiki e Kolongatatá Moe Vai Māhangá.

Kaikehe katau vakaiange kiai pea 'oua 'e tolo hahhhh,

Ne piu e tau'i e kolotau ko Kapá 'i Fisi pea tefua e folau vakatapú kiai moha afe'i tangata pea koe 'eikitaú ko Taufa'ahau.Ne nau a'u ki Fisi 'oku toki sìtaumuli atu e kalia 'o Tu'uhetoka mo Taufatofuá mei Kao mo Tofua.

Ne fai e 'aliaki 'a Taufa'ahau ka ne malu pe pātangata 'o Kapá pea nau ki'i holomui Mai kihe moaná Moe toki a'u atu e kalia 'oe ongo to'a meihe 'Otu Ha'apaí.Ne fehu'i atu 'e Tu'uhetoka Kia Taufa'ahau pe kuo há?Ne tali 'e Taufa'ahau kuo songo e matapā 'o Kapá 'aia koe fakamahino he'ikai lava hano avangi.Ne pehee atu 'a Tu'uhetoka,"Kuo tu'u e vū he taumu'á folau 'oe Moatunú pea he'ikai ha toe tafoe."

Koe Moatunú koe hingoá ia e kalia 'o Tu'uhetoka koia na'a na folau aipē ki Kaba.Ne toki ofongi Mai kuo vela e loto kolotaú pea toki fokiatu e taú 'o faka'auha aipē 'a Kaba.Hili e faka'auha 'o Kabá ne toki folofola 'a Taufa'ahau Kia Tu'uhetoka mo Taufatofua,"Ha'afeva tala ki Kotu ko ho'omo mālie fakamotu."

Kaikehe koe talu e tu'u e fonuá ni 'oku te'eki ke omi ha fonua kehe 'o tau'i neongo 'ene si'isi'i fakatatau ki Fisi.Ka kuo tau 'osi tala'api he Tahi Sauté 'isa 'i Fisi mo Ha'amoa pea Tau 'osi lingitoto honau ngaahi matāfangá.

Tauange ke 'oua e faifai pea fesi'i pe peluki 'ehe Koloná Vailasi e loto'i Tongá he koe hulihuli kimoutolu 'oe Ha'a Tongafisí Moe Matakali Tangané.

Koe konga 'oe Moatunú ne pehee ne kau hono langa 'aki e Falelotu Uesiliana 'o Kotu toki tokoni maipe ai a Taufatofua (Vaikapupelu Taufatofua.)

 Oku kei tu'u he mapé
Pea tala he Femāmenité
Ko Tonga 'oku kei taha pē
'Oku tahakaeafe he Kolopé.

Kaikehe koe pehee 'e JMoatunu Manuokafoa Havealeta koe tā ena 'oe Moatunú ma'alahi kapau koia malo tokoua.

Tuesday, August 18, 2020

𝐓𝐔𝐏𝐔'𝐀𝐍𝐆𝐀 '𝐎 𝐄 𝐇𝐈𝐍𝐆𝐎𝐀 𝐋𝐄𝐈𝐌𝐀𝐓𝐔'𝐀 : ('𝐢 𝐕𝐚𝐯𝐚'𝐮)

𝐓𝐔𝐏𝐔'𝐀𝐍𝐆𝐀 '𝐎 𝐄 𝐇𝐈𝐍𝐆𝐎𝐀 𝐋𝐄𝐈𝐌𝐀𝐓𝐔'𝐀 : ('𝐢 𝐕𝐚𝐯𝐚'𝐮)

Tokua na'e ha'u e foha 'o e tupu'i tevolo mei 'Eua ko Tu'i Ha'atala 'a ia ko F𝐞huluni 'o nofo holo pe he tu'aliku 'o Vava'ú 'a ia ko Mata'utuliki pea hiki ai ki Matakiniua pea hiki mei ai ki Houma fakalele 'o sio ai pe ki he vaha ki Tokū mo e motu mo'unga 'i hono tafa'akí.

Na'e folau atu leva 'a Fehuluni ki Ha'amoa 'o ha'u mo hono hoa ko Hina Lei Ha'amoa 'o tuku 'i he motu mo'ungá pea pehe ai pe 'oku ai e taaupo'ou Ha'amoa hoihoifua he motu mo'ungá. Talu ai hono ui e motu mo'unga ko Fonualei.

Na'e faifai atu e nonofó pea fa'ele'i 'a e ki'i tamasi'i , 'a ia na'e talavou he ko e tama 'a e hoihoifua ko Hina Lei Ha'amoá. Na'e 'omai leva 'a e ki'i tamasi'í o tauhi he api ko Tapana he muifonua 'o Vava'ú he liku faka-Tokelau Hihifó pea iloa 'a e talavou 'o e ki'i tamasi'í,  'o tauhi mei he Lei 'o Fonua Leí pea ui ai 'a e 'api ko iá ko Puna Lei.

Na'e 'iloa leva 'a e ongomātu'á mo 'ena tama faka'ofo'ofá 'o ui " ko e LEI 'a e ongomātu'á " 'o 'iloa ai e hingoa 'o e kolo ko Lei 'a e ongo mātu'á  𝐋𝐞𝐢𝐦𝐚̄𝐭𝐮'𝐚.

Koe Tala 'o e 'Ava

𝐊𝐎 𝐄 𝐓𝐀𝐋𝐀 '𝐎 𝐄 '𝐀𝐕𝐀 

Tokua ko e talatupu’a ‘o e ika ni, ne tu’unga ‘i ha ongo matu’a, ko Nomu mo Iki hona hingoa. Ko e motu’a ko Nomu pea ko e finemotu’a ko Iki. Ko e ongo matu’a ko eni mei he ki’i kolo ko Savai’i ‘I Ha’amoa.

Na’a na lahi nofo pe ki hona ‘api ‘uta. Ne ‘i ai e fu’u ifi ‘e ua ne tu’u ‘i hona taa’i fale faka-Tonga mo e faka-Tokelau. Ko ha fu’u ifi ‘Ui mo e fu’u ifi Mea. ‘Aho ‘e taha na’a na fanongo ki he longolongoa’a ‘a e fanga ki’i manupuna pea ne hoha’a’ia ai e finemotu’a. Na’a ne tala leva kia Nomu, ‘’ Nomu, ha’u mu’a ‘o ‘alu ‘o vakai pe ko e ha ‘a e manupuna ‘oku longoa’a ‘I he funga ‘akau?’’

Ne kaka leva e motu’a ki ‘olunga ‘i he fu’u ifi mea ‘o ne fakatokanga’i ha ki’i vai ‘i ‘olunga ‘i ha foi manga tolu ‘o e fu’u ifi ‘oku fa’a taku pe ko e haka. Na’a ne vakai hifo ‘oku ‘i ai ‘a e foi ika ai ‘e ua. Ko ia na’a ne hifo leva ‘o fakaha ki he finemotu’a.
Ko ia ai ne fekau leva ‘e Iki ‘a Nomu ke ‘alu mu’a ‘o ta mai ha tutu pea hae ‘o tauaki ke momoa. Ne hanga atu leva e ongomatu’a ni ‘o filohi. Ne na fakamolu’aki e ike ‘o omi ia ‘o tuku ha tutua pea na hanga leva ‘o ai  pea filohi pea na toki hanga ‘o sia’aki ‘a e kupenga ‘o sia fuopotopoto ‘i lalo mo ‘olunga. Pea ‘omi ‘a e la’i kape ‘o faliki’aki a e kato ni. Ko e hingoa ‘o e kato ko eni ko e Kapu. Na’e toki ‘omi e kato ‘o kaka mo e motu’a ki ‘olunga ‘o tata ki ai ‘a e ika, pea ‘ai ki ai e ika fakataha mo e kele mo e vai ne ‘i ai,’ ki he kato’. 

FOLAU MAI KUMI VAI KE TUKUANGE AI E IKA’
Hili ia ne fekau leva ‘e Iki ke teuteu ‘ena folau ke kumi ha vai ‘e fe’unga mo e mo’ui ‘a e ika.

Ne ngaahi leva hona vakavaka’amei pea na tuku folau mai. Ne na ‘uluaki afe ‘I Niuafo’ou. Na’a na tukuange ‘ena ika ai. ‘Osi ‘a e uike ‘e taha na’a na vakai ‘oku ‘ikai fe’unga ‘a e ika mo e vai. Ne na to e tata ‘ena ika ‘o fa’o ki he kapu ‘o na tuku folau leva mei Niuafo’ou ki Vava’u ‘o na tau ki he taulanga ko ‘Onetale ‘i he kolo ko Longomapu.

Naa na hake atu leva ‘o tukuange e ika ‘i he vai ‘o Longomapu, pea na to e mamata ‘oku ‘ikai pe fe’unga e vai ni mo e ika’, ‘aki pe ‘uhinga ko e vai ko eni ‘oku fu’u lolotoange ia . Ne tata leva ‘ena ika mei ai ki he kapu ‘ona to e tukufolau mai. Ko e hili ia ‘a e mahina ‘e ua ‘ena nofo ai. ‘I he’ena situ’a mai, na’a na fakahingoa leva e vai ko ia ko e Vai ko ‘Iloa ‘ia Nomu. 

Na’a na tau mai ki ha ki’i motu eni ‘e taha pea na fakahingoa ko Nomu mo Iki (ka ‘oku ‘ilo’aki he ‘aho ni ko Nomukeiki / Nomuka Iki.) Ne tukuange atu ‘ena Ika he vai. Ne ‘alu pe taimi fakafanau foki e ika ‘o tokolahi ka e vakai e ongomatu’a kuo fu’u si’isi’i e vai. Ko ia ne folau leva e motu’a ki he motu lahi ke vakai’i na ‘oku ‘I ai ha vai ‘e lahiange ai.

Ne a’u e motu’a ki he motu ‘o vakai ta ‘oku ‘i ai e vai ‘oku lelei ai mo lahi. Ne foki ‘o fakaha ki he finemotu’a ‘ona loto ke ‘ave ika ki motu lahi. Ne na hanga leva ‘o keli ha ki’i luo loloa mei he vai ‘o tau ki tahi pea na fakatafe leva ika ki tahi. ‘I he’ena situ’a na’a na ui leva e motu ko Nomu mo Iki. Ne na fakahake leva ‘ena ika ki fonualahi ‘aki ha peau ‘i he feitu’u na’e ui ko mamaha . Pehe tokua ko e vai fasi’i ko ia na’a na fakahake ai ‘ena ika. Na’e ha’u pe ‘a e peau ‘o na heka ki ai mo ‘ena ika ‘o fakahake ki tahi. Pea na o leva mo ‘ena ika ‘o nofo ‘i he feitu’u ‘e taha pea na fakahingoa ‘a e feitu’u ko ia ko Tuinga Ika.Na’e mahino ko e fonua ko ia ko Nomuka.

‘AVE IKA KI HE TU’I TONGA
Pea ‘i he tauhi he ongomatu’a ‘ena ika ‘o lahi mo lalahi, pea na’a  na fakakaukau leva ke toutai’i ‘a e ika ‘o ‘ave ki he Tu’I Tonga. Na’a na ta leva e tutu ke molu pea tauaki pea na’a na hanga leva ‘o hae mo filio’I ia pea sia’aki ‘a e kupenga. ‘I he lava ‘a e me’a ko ia na’a na ‘omi leva ‘a e niu kafa ‘o ta’o pea filio’I ‘o ‘ai ia ko e kafa ‘uto mo e va’e.

Na’a na ‘omi e fau ‘o tu’utu’u ia ‘o kilisi ‘o ha’I ia ko e ‘uto. Na’a na ‘omi ‘a e pule ‘i tahi ‘o foa ia ‘o ‘ai ko e va’e pea na’a na ‘ave leva ‘a e kupenga ko eni ki ano ‘o toutai’i’aki ‘a e ‘ava. Na’a na toutai’i leva ‘o ma’u ‘ena ika pea na fakakaukau ke ‘ave ki he Tu’i Tonga.

Na’a na hanga ‘o ngaohi e ika ko eni pea kofu’aki ia e la’I to pea kofu’aki ‘a e la’i ‘uto pea ‘ave ki he Tu’I Tonga.
Na’a na alu atu ‘o tau ki he feitu’u pea na ui ia ko Tulikaki , koe’uhi ko hono tulikaki ai ‘a e fangota ‘a e ongomatu’a ki he Tu’i tonga. Na’e ‘afio ‘a e Tu’i Tonga ‘I Pangai pea na ‘ave leva ‘o a’u ki he Tu’I Tonga. ‘I he taumafa a e Tu’i ‘I he toutai’ na’a ne fakaha leva ki he ongo me’a ni ‘’Te mo ngaue’aki ‘a e la’i ‘akau ko eni ko e to, ka he’ikai ke mo to e ngaue’aki ‘a e lau’I ‘uto. Ke mo ngaue’aki ‘a e la’i to he ko e ‘akau ‘oku namu kakala mo lelei pea ‘oku ‘aonga ia mo tolonga.

HOKOSIA TAIMI MATE AI E FINEMOTU’A
Ko e talanoa ia ‘o felave’I mo e ‘ava. Ne hokosia e taimi ke malolo ai e finemotu’a, na’a na fakatokanga’i atu he ‘aho ‘e taha ‘a Tei ‘oku ne ‘alu hake ‘I he Hala Pule’anga. Ko ia na’a na ui atu pea ha’u ‘a e tangata ko eni. Na’e talaange leva ‘e he motu’a mo e finemotu’a, ‘’Tei ko e ika ena ko e ‘ava ko ho’o kato ki he Hau. Ko e motu’a (Nomu) ‘e alu ia ‘o hoko ko e maka he Hala Pule’anga, ko e le’ohi ha kakai ‘e ‘alu ke tamate’I ‘a e  Ika. Ko Iki ‘e hoko ia ko e tukuhali  ke siu takai holo ‘i he vai ‘o le’ohi na’a ‘i ai ha kakai te nau kaiha’asi e ika.

NGAAHI TU’UTU’UNI :
Ko e tu’utu’uni e ika ke pehe ni Tei, ‘’ ‘E ikai ngofua ke ama’i e ika, pea ‘e ‘ikai ngofua ke taa’i’aki ha hele na’a toto pea ‘e ‘ikai ke ngofua ke hoka’i’aki ha tao na’a puna.’’ Ko e ‘u me’a ia na’e tu’utu’uni ‘e he finemotu’a 

NGAAHI ME’A ‘E HOKO KA FEHALAAKI TAUHI IKA
Pea ka faifai leva ‘o fehalaaki ‘a e ngaahi me’a ni, pea mahino leva Tei te u ‘asi atu kiate koe, ko e tukuhali. ‘I he ‘eku fotu kiate koe, ko ho’o tali eni e fai kiate au. ‘’ Ke ke ‘omai ha lolo ‘o takai’aki au mo haku tapa’ingatu ke u tokoto ki ai, pea ‘omi ha’aku takapau ke u maloloo ai. Hili ia, pea ke ‘omai ha kava ‘o tuki pea fai mo ha ‘umu ‘o ‘ai ki ai ha puaka ke mahino kiate koe ko ‘eku fakalelei ia mo koe, he kuo ke maumau’i ‘a ‘eku tu’utu’uni kiate koe. Kapau he’ikai fai eni pea mahino leva kiate koe, HE’IKAI KE TO E ‘ASI ‘A E IKA’. Pea kapau te ke tui ki he me’a ko eni ‘e to e foki e ika’ ki hono angamu’a ‘o anga lelei, pea ‘e kei hokohoko atu pe ho’o toutai ‘o ‘ave ki he Hau’.

Ko e ngata’anga ia ‘o e talanoa ki he ‘Ava. Leveleva e malanga kae tau.

Monday, May 25, 2020

Reflection: Psalm 27:1

Daily Bread for October 9, 2010
Taufoou, Anne
Psalm 27
Key verse- Psalm 27:1
“The LORD is my light and my salvation- whom shall I fear? 
The LORD is the stronghold of my life- of whom shall I be afraid?”

Prayer: Father in heaven, most gracious and wonderful is Your name. Thank You for gathering us together as sisters to come in the early hours of the day, to offer up our praise and worship. I thank You especially for Your Son Jesus, who saves, who redeems and loves us so much despite our sinful ways. We come through His atoning blood and we worship and praise You. Lord, bless this hour of prayer to be filled with joy and greatness of Your presence. Allow us to open our hearts and receive a crumb of this morning’s daily bread to feed and nourish our hungry spirits. Bless this Daily Bread and testimony I’m about to share, that You will speak and move each heart through this morning’s Psalm. Lord, hear our prayers. Thank You again, I pray and ask all these only in Jesus’ name, Amen! 
Psalm 27 is among the most popular Psalms in the Bible. This Psalm is counted among the favorites of many Christians, and it is no wonder. It’s a glorious Psalm of praise and declaration of faith by David. David certainly knows what it means to be in a time of trouble, as it seems that so much of his life was filled with trouble. Yet his heart is continually filled with praise to God. Instead of seeking vengeance against his enemies, David is continually seeking help from the Lord. This Psalm compares to Psalm 23 in a similar way of how David trusts in God’s leading and provision. Psalm 23:1 says, “The LORD is my shepherd, I shall not be in want.” Here, David declares, “The LORD is my light and my salvation- whom shall I fear? The LORD is the stronghold of my life- of whom shall I be afraid?” Psalm 23 he proclaims God as the Shepherd, whereas in today’s passage the LORD is light, salvation and the stronghold of life. We certainly see David’s life with God was a really deep and personal relationship.  He was a man after God’s own heart. So as for us today, we must build a closer and personal relationship with our Father. Romans 8:31, “If God is for us, who can be against us?” We have nothing to lose, but so much to gain, because He is God of all. Nahum 1:5 says, “The mountains quake before him and the hills melt away. The earth trembles at his presence, the world and all who live in it.” The LORD is the stronghold of our lives, strength beyond all compares, strength that is a safety, protection, and a stronghold for us to live by.  The LORD is the city of refuge against the avenger of blood. As long as we remain IN Him, we are safe from the enemy. The LORD is the safe harbor. When the storms of life arise, we need only steer our ship into His port and we are safe from the battering wind and rain. As I read and meditated on this passage, I’ve come to notice that “Shall” is often used. “Shall” is mostly used as a legal term, or it is a legal term. But through Christ we are no longer bound by the Law. When I was a sinner, fear had legal claim upon me, but now that I have been bought by the precious blood of the Lamb, I am no longer bound by fear! Jesus commands my destiny. I can walk in humble confidence. (vs.2-3) “When evil men advance against me to devour my flesh, when my enemies and my foes attack me, they will stumble and fall. Though an army besiege me, my heart will not fear; though war break out against me, even then will I be confident.”  David knew that the fight is not against flesh and blood, and true adversary is the devil, who prowls around like a roaring lion, seeking someone to devour. David really knew that “when God is for him, no one can be against him?” We also are in the same way. We are in Christ, and even death itself cannot defeat Him. No weapon formed against us shall prosper with God on our side. Another similar comparison we see in this morning’s Psalm with Psalm 23 is the next verses, “One thing I ask of the LORD, this is what I seek; that I may dwell in the house of the LORD all the days of my life, to gaze upon the beauty of the LORD and to seek him in his temple. For in the day of trouble he will keep me safe in his dwelling; he will hide me in the shelter of his tabernacle and set me high upon a rock.”In Psalm 23, David praises and claims this promise in verse 6 saying, “Surely goodness and love will follow me all the days of my life, and I will dwell in the house of the LORD forever.”  The deepest and primary desire of our hearts should be our relationship and nearness to God. His shelter, His tent – speaks of closeness to the Father. Jesus is THE Rock upon which we stand in safety. Dwelling in His house, in His safeness, hiding in the shelter of His tabernacle. Goodness and love to follow every day as we gaze upon His beauty is the promise given to us this morning.  “Then my head will be exalted above the enemies who surround me; at his tabernacle will I sacrifice with shouts of joy; I will sing and make music to the LORD. Hear my voice when I call, O LORD; be merciful to me and answer me.”  Our praise and our worship of God will elevate us above our circumstances. What father would ignore his child when he/she cries out to him? Certainly not the Heavenly Father! 
“My heart says of you, "Seek his face! Your face, LORD, I will seek. Do not hide your face from me, do not turn your servant away in anger; you have been my helper.  Do not reject me or forsake me, O God my Savior.”  We don’t seek the Lord only because He commands it, but because we love Him. And that is exactly what David did. The Lord has commanded us to seek His face, so He will not hide Himself from us. Jeremiah 29:13 reads, “You will seek me and find me when you seek me with all your heart.” “Though my father and mother forsake me, the LORD will receive me. Teach me your way, O LORD; lead me in a straight path because of my oppressors. Do not turn me over to the desire of my foes, for false witnesses rise up against me, breathing out violence.” No earthly relationship can ever compare to the relationship we have with our Heavenly Father. Proverbs 12:24 says, “A man of many companions may come to ruin, but there is a friend who sticks closer than a brother.” Not because we want an easy life, but because life is treacherous enough with all the evil in the world. “The LORD detests lying lips, but he delights in men who are truthful,” Proverbs 12:22. Praise God for Jesus, who came to save! David wraps up this Psalm saying, “I am still confident of this; I will see the goodness of the LORD in the land of the living.” Then he says, “Wait for the LORD; be strong and take heart and wait for the LORD.” God wants our worship and devotion NOW, not later, not tomorrow, or tonight. He wants it now. In the moment, in His presence, now. We don’t have to wait until we’re face to face before Him in heaven. His goodness is evident all around us. Just as the Lord told Joshua, “Be strong and courageous. The battle is the Lord’s and He has already won! Our role is obedience, to be patient, take heart, to wait and hope in the Lord through our obedience. Isaiah 40:31 says, “But those who hope in the LORD will renew their strength. They will soar on wings like eagles; they will run and not grow weary, they will walk and not be faint.” 
As we face times of trouble and temptation our heart should be focused on God and not on those around us. Too often we are more concerned about what others think rather than what God sees in our actions and in our heart. Work to please God; cry out to Him for help. When our lives please God, then it does not matter what anyone else thinks. As I was writing this Daily Bread, a memory came to mind of how God was always and is always in my life. This memory goes back to the last time I went home. It was the Christmas before last year. I remembered it was halfway into the flight, I was reading Psalm 103. I clearly remember this, because I wrote a note of this in my Bible of the flight attendant that walked by and noticed that I had the Bible open. He stopped and spurred up a conversation about the Bible and asked what passage I was reading. Long story short, he admired the fact that I was a young believer and that I had taken the time in such a moment and place to meditate on God’s words. He said I was the first person he’s ever seen read a Bible on an airplane. He thought I was afraid of flying or something. What inspired me most about this was what he said before he went on with his work, “God’s gonna get us home safely!” To be honest, I wasn’t reading because of anything like that, of, crashing or afraid of flying or anything. I really was just reading the Bible because I had no other books to read and I was bored. I set it aside to contemplate what I had been reading. I remember looking out the window of the plane and I saw a beautiful sunset. The horizon was a ribbon of dusty orange and pale yellow blending into a deep blue. My thoughts turned to the glorious beauty with which God surrounds us. As night settled and the ribbon of light slowly got smaller, I followed the colors up into the inky night. There, alone in the heavens, was a star. It reminded me of God's constant presence in our lives. I kept gazing at the star and reflecting on God's overwhelming goodness. As the plane began to turn, the ribbon on the horizon faded to black and I lost sight of the star. How often has that happened in my life? How often have I turned from God only to find darkness and despair? Then the plane circled again. The horizon began to show color, and the solitary star came back into view. The star hadn't moved; I had. God doesn't move from our lives. It dawned on me, God is an Always God. God is constant, always watching, always waiting, always ready to shine upon us when we turn from the darkness and seek God's face. You see, He never fails! He is our Light. He is our Salvation. Of whom shall we fear? He is the stronghold of our lives. Of whom shall we be afraid? We shouldn’t be afraid of anything, except our One and only Sovereign, Almighty and Omnipotent God! Jesus is the Light and Salvation. He is the stronghold of our lives. This morning, I pray that we may pray as David did, and proclaim God’s promises in our lives. To dwell in the house of the Lord, to gaze upon His beauty, and seek Him face to face. To know His goodness and grace to us through His Son Jesus Christ and the salvation He has given us through His blood. It was God’s word that caught that flight attendant’s attention. Just as so, through His word and scriptures I pray we can see Him face to face as we seek Him in our daily lives. May we renew our faith daily through this Psalm and be strong and take heart and wait for the LORD.
One Word: The LORD is my light and my salvation— The LORD is the stronghold of my life— I have nothing to be afraid nor fear.

Friday, December 27, 2019

TAUMAFA KAVA ‘O E TU’I KANOKUPOLU

HOKOHOKO ‘O E TAUMAFA KAVA ‘O E TU’I KANOKUPOLU
 
 

1. FAKATU’UTA NGAUE KI HE TAUMAFA KAVA ‘O E HAU:

 1) ‘OMI ‘O E NGAUE KI PANGAI

 ‘Omi ‘o e ‘Umu mo e Puaka:

i. (‘omi ‘o e ‘Umu Kaveitau) 
“Fakafeta’i e fei’umu kaveitau” (lea katoa kau Matapule)

ii. (‘omi ‘o e ‘Umu Fakahunga)
“Fakafeta’i e fei’umu fakahunga” (lea katoa kau Matapule)

iii. (‘omi ‘o e ‘Umu Hula)
 “Fakafeta’i e Fei’umu Hula” (lea katoa kau Matapule)

iv. (‘omi ‘o e Puaka Ha’amo)
“Fakafeta’i e fanga Puaka Ha’amo”(lea katoa kau Matapule)

v. (‘omi ‘o e Puaka Hula)
“Fakafeta’i e fanga Puaka Hula” (lea katoa kau Matapule)

vi. (‘omi ‘o e Puaka Toho)
“Fakafeta’i e fanga Puaka Toho” (lea katoa kau Matapule)

 ‘Omi ‘o e Kava:
 
i. (‘omi ‘o e Kava Fuataha)
“Fakafeta’i e to Kava Fuataha” (lea katoa kau Matapule)

ii. (‘omi ‘o e Kava Ha’amo)
“Fakafeta’i e to Kava Ha’amo” (lea katoa kau Matapule)

iii. (‘omi ‘o e Kava Hula)
“Fakafeta’i e to Kava Ha’amo” (lea katoa kau Matapule)

iv. (‘omi ‘o e Kava Toho)
“Fakafeta’i e to Kava Toho” (lea katoa kau Matapule)

v. (Kapau ‘oku ‘omai ki Pangai ha Kava Toho Fakatefisi)
“Fakafeta’i e to Kava Fakatefisi” (lea katoa kau Matapule) 

(‘Omi ‘o e To ki Pangai ke fono’aki e Taumafa)
 “Fakafeta’i e Ngoue Hakoloa” (lea katoa kau Matapule)

 (‘Omi ‘o ha Koloa ki Panga, ‘e fai e fakafeta’i ‘o fakatatau ki koloa ‘oku tuku)“Fakafeta’i e Lalanga” (lea katoa kau Matapule)

 “Fakafeta’i e Koka’anga”   (lea katoa kau Matapule)

KUO ‘AFIO E OLOVAHA:

 2) Fakafeta’i ‘o e Ngaue:
 (Fakafeta’i fetaliaki pe ‘a Motu’apuaka mo Lauaki      -      Longo pe kau matapule katoa)

1. Fakafeta’i e to Kava Fuataha
2. Fakafeta’i e to Kava Ha’amo
3. Fakafeta’i e to Kava Hula
4. Fakafeta’i e to Kava Toho
5. Fakafeta’i e to Kava Fakatefisi - 

‘okapau ‘oku ‘iai ‘e kamata e fakafeta’i mei he  kava fahifahi

6. Fakafeta’i e fei’umu Kaveitau
7. Fakafeta’i e fei’umu Fakahunga
8. Fakafeta’i e fei’umu Hula
9. Fakafeta’i e fanga Puaka
10. Fakafeta’i e fanga Puaka Ha’amo
11. Fakafeta’i e fanga Puaka Hula
12. Fakafeta’i e fanga Puaka Toho
13. Fakafeta’i e ngoue - 

‘okapau ‘oku ‘iai ha to ‘iai

 3) Fakatu’uta mo e Huohua’i:

 Motu’apuaka: “Fakatu’u mai”
 “Ko e ngaue ke Fakatu’uta”

 Kau Ngaue: “Kuo lava”

 Motu’apuaka: “Takatu’u mai”{
 “Takatu’u mai ke tokolahi”
 “Ko e ngaue ke huohua’i”

 (kamata mei he ‘Umu Kaveitau)
 “’Ufi, lelei e ngaue” (lea katoa kau matapule)

 (hoko e ‘umu Fakahunga)
 “‘Ufi loelei e ngaue” (lea katoa kau matapule)

 (hoko e ‘umu Hula)
 “’Ufi lelei e ngaue” (lea katoa kau matapule)

 4) Lau ‘o e Ngaue:

 Motu’apuaka: “Takatu’u mai”
 “Ko e ngaue ke lau”

(Kamata mei he ‘umu Kaveitau ‘o kamata leva hono lau 1,2,3,4,5,6,7,8,9, ko ‘ene  10 pe pea kaila e tangata ngaue hono ua “taha”.  Kapau e a’u ki he 100 pea ‘e  kaila leva e tangata ngaue hono tolu “taha”)

“Fakafeta’i e fei’umu Kaveitau” (lea katoa e kau matapule)

(Kuopau ke lau ki he ‘ene ‘osi pea hoko leva mo e ‘umu fakahunga.  Kapau ‘oku  ‘ikai a’u e ‘umu ki he 10 ‘e kei Fakafeta’i pe, pea lea katoa e kau matapule)

“Fakafeta’i e fei’umu Fakahunga” (lea katoa e kau matapule)

 (Lau e ‘umu Hula)
“Fakafeta’i e fei’umu Hula” (lea katoa e kau matapule)

                        (Lau e puaka Ha’amo)
“Fakafeta’i e fanga puaka Ha’amo” (lea katoa e kau matapule)
 
 (Lau e puaka Hula)
“Fakafeta’i e fanga puaka Hula” (lea katoa e kau matapule)

 (Lau e puaka Toho)
“Fakafeta’i e fanga puaka Toho” (lea katoa e kau matapule)

 (Kapau ‘oku ‘iai ha Kava Toho Fakatefisi pea ‘e kamata hono lau ‘o e kava mei he :
 
Kava Fahifahi pea kava no’o pea toki hoko e Kava Fuataha)

“Fakafeta’i e to kava” (lea katoa e kau matapule)

“Fakafeta’i e to kava”         (lea katoa e kau matapule)
 
“Fakafeta’i e to kava Fuataha (lea katoa e kau matapule)

 (Lau e kava Ha’amo)
“Fakafeta’i e to kava Ha’amo” (lea katoa e kau matapule)
 
 (Lau e kava Hula)
“Fakafeta’i e to kava Hula” (lea katoa e kau matapule)

 (Lau e Kava Toho)
“Fakafeta’i e to kava Toho: (lea katoa e kau matapule)

 (Lau e Kava Toho Fakatefisi)
“Fakafeta’i e to kava Toho Fakatefisi”(lea katoa e kau matapule)

 (Lau e to)
Fakafeta’i e Ngoue (lea katoa e kau matapule)

 
5) Fakaha e Ngaue:

(Ta’utu kotoa e kau ngaue ‘i mui he ngata’anga ‘o e ‘Umu Kaveitau pea kaila leva honau taki ‘o fakaha e ngaue)

 Taki Ngaue: “Ko e mu’a’aki ‘o e ngaue ko e Kava ……………………………”

 Kau Matapule: “Fakafeta’i e to kava  ………………………
 (‘oku kamata ma’u pe mei he Kava ‘o toki faka’osi ki ‘Umu Kaveitau.  Ko e ‘osi pe lau e ngaue pea nau tu’u ‘o foki he hala ki honau nofo’anga)..............................

2. TEU ‘O E TAUMAFA KAVA:

Motu’apuaka “Fakalelei’i mai ho’omou tou’a.  Pea kumi ha’amou tokonaki”

 “ “Takatu’u mai”

 Tovi: “Ko e hala eni”

 Motu’apuaka: “Tauhi e kava toho ke holo.

 “ “Hoka, pea hoka fakatu’ungauho”

 “ “Tauhi ‘a e tu’ungauho ‘o holo”
 (Lolotonga hono fakama’a ‘o e kava kuo ‘omai e fala mo e maka tuki’anga kava, kamata hono tuki ‘o e  kava)

 Motu’apuaka: T”akatu’umai ko e ngaue ke fakaavaava”

 Tovi: “Ko e hala eni”

(hiki e maka. ‘Omai e kumete.  To’o e fala ‘e he Angaikava mata’u ‘o hua’i e kava ki he Kumete)

Tau Kava “Taumafa e na’e holo”

Motu’apuaka: “Kuo holo, tuku atu, tukumalie pe kae palu, tafoki kimoua, pea ui ha’amo vaiu”

Angaikava: “Vai”

Motu’apuaka: “Vai taha”

 “ “Ta’ofi e vai”

 “ “Palu pea fakatatau pea tui hao fakama’u”
 “ “Palu kilalo pea ‘ai ange ‘a e fau”

 Matapule: “Fau e kuopulonga”
 (malanga ‘a e matapule)

3. TAIMI ‘O E FONO:

 Motu’apuaka: “Takatu’u mai”

 Tovi: “Ko e hala eni”

 Motu’apuaka: “Ko e ngaue ke fakalelei’i”

 “ “Takatu’u mai.  Tauhi mai ‘a e ‘umu hula kimu’a ni ke fono’aki ‘a e taumafa  kava”

 Motu’apuaka: “Fakalanga ‘a e puaka ‘o tafa”

 “ “’Omai e ate ki mu’a ni”

 “ “To’o ki tu’a e ‘ufi ‘o Lau”

 Lau ngaue: “matelau …………………… kau ‘ufi”

 Motu’apuaka: “To’o e Fakala’a ki mu’a, vahe puaka ki he tu’unga ‘e ua, keu mua moe keumui ki  he tu’unga mata’u, keumua mo e keu mui ki he tu’unga hema ……………………….”

Motu'apuaka: “To’o e ‘ufi e ua nga’ahoa, ‘omai fakataha mo e Fakala’a kimu’a ni ko e fono e taumafa”

Motu'apuaka: “’ave tu’unga hema kia Lauaki mo ‘ene fa’ahi ‘alofi, ‘omi ha’aku fono pea tufa ki  he ‘eku fa’ahi ‘alofi 

Motu'apuaka: “’ave e ‘ulu mo e toenga kia Vaha’i …………………..”

Motu'apuaka: “ha’u e tokotaha ‘oku to’o e fono ‘a  Tupou …………………………………., ui ha’amou  mokopuna ke ha’u ‘o ave ho’omoiu fono”

4. FAKATAU ‘O E KAVA:
 (fakatau kava mei he fa’ahinga ‘oku pongipongi pea hange ko e Hiifaki Kalauni ‘oku ‘omai ia mei  Kano ‘o  ‘Upolu.)

 Angaikava: “Kava kuo heka”

 Motu’apuaka: “’Omi ia ki henima’a Tupou”

 Angaikava: “Ko e toe e taumafa”

 Motu’apuaka: “Tuku ia ma’ae aukava”

 Vaha’i: “Ko e ngata e ma’u kava”

 Motu’apuaka: “Hiki e tou’a”

 

(HA’ELE ‘A TUPOU, 
LAVA E TAUMAFA KAVA ‘O E TU’I KANOKUPOLU)

Published by BIANNI MAFILE'O. 28/12/2019
SOURCE: TALAKAFAKAFONUA 'O TONGA.
CONCILED: 'AMI MAFILE'O LATU.